Hipoterapia je liečba pomocou koňa (hippos latinsky kôň); t.z. používa koňa za účelom liečby. V širšom slova zmysle je to rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Je jednou z najpoužívanejších metód animoterapie. Zahŕňa tri základné zložky: hiporehabilitáciu, pedagogicko – psychologické jazdenie (PPJ) a športové jazdenie postihnutých. Spája oblasť medicíny, psychológie, pedagogiky a športu.

Pri PPJ sa jedná o interdisciplinárny terapeutický prístup, kde sa spájajú prvky pedagogiky, psychológie, hipológie (starostlivosť o koňa), medicíny, psychiatrie a mnohých ďalších vedných odborov. Dieťa sa prostredníctvom terapeuta dostáva do priameho kontaktu s koňom, ktorý na dieťa pôsobí jedinečným dominujúcim a stabilizačným spôsobom. Cieľom je pozitívne ovplyvnenie vývoja, zdravotného stavu a správania sa detí, mládeže i dospelých, a to komplexným prístupom po telesnej, emocionálnej, sociálnej a duševnej stránke.

Prvky, ktoré pôsobia v hipoterapii sa dajú rozdeliť na špecifické a nešpecifické a „špeciálno – pedagogické“.

K špecifickým prvkom, ktoré sú podmienené pôsobením koňa a jeho kroku, možno zahrnúť: krok koňa, pôsobenie neprogramovaného bioenergoinformačného prenosu z poľa zvieraťa na pacienta, bipedálna chôdza ako základný pohybový vzorec, rytmické prenášanie trojdimenzionálnych pohybových stimulov, pohyb vpred ako báza motorického vývoja.

Z nešpecifických prvkov sa uplatňuje vplyv tepla, taktilné kožné podnety, vyťahovanie skrátených tkanív, cvičenie proti odporu, obranné reakcie proti pádu, podporné reakcie, šijové a bedrové hlboké posturálne reflexy, labyrintové reflexy, uvedomovanie si proprioceptívnych vzruchov pri emotívnom prežívaní pohybu na koni a iradiácia podráždení.

Špeciálno – pedagogické prvky sú všetky predchádzajúce prvky, ktoré sú spojené s odborným pôsobením špeciálneho pedagóga (psychológa, psychiatra) a „osobnosťou“ koňa, vďaka ním sú účinky PPJ na klienta veľmi rozsiahle. Pôsobením PPJ sa okrem hiporehabilitačného zlepšenia (ktoré je tu vedľajším produktom) upravujú: rečové poruchy, facilitácia senzorickej integrácie, energetické posilnenie pacienta, rytmizácia organizmu, zvyšovanie sebadôvery a emočného vzťahu k cvičeniu, … Najvýraznejšie je ovplyvnenie psychiky. Hipoterapia pôsobí vyrovnávajúco, čo sa odrazí na zmene vlastností osobnosti zlepšením sebavedomia a sebauvedomenia, úpravou emotivity, odbúravaním nedôvery, úzkosti a strachu, tlmením hyperaktivity, antipatie a agersivity, zlepšovaním komunikácie a kooperácie, vytváraním pocitu zodpovednosti, užitočnosti, vzťahu k poriadku, vytrvalosti a húževnatosti, rozvíjaním kreativity, podporou intelektových funkcií k zlepšeniu pozornosti, koncentrácie, rozhodnosti a úpravou porúch učenia, rozvojom správneho sebahodnotenia a rozvojom pocitu samostatnosti a kolektívnosti.

Najdôležitejšie je, že sa to všetko deje prirodzenou, nenútenou cestou s radosťou detí; pre nich je kôň kamarát, na ktorého sa tešia a radi ho navštevujú. Ich sústredenie a ochota spolupracovaťje oveľa väčšia ako v triede, ambulanci, či pri rehabilitácií.

Zaobchádzanie s koňom, (kŕmenie, čistenie, jazdenie, voltíž, práca zo zeme …) pôsobí na celého človeka a podporuje jeho osobnosť; telesnú, sociálnu a emotívnu stránku. Toto pôsobenie využívame pri terapii; ide o aspekt emocionálny, sociálny a pohybu.

Aspekt pohybu vyjadruje fyzický pocit pri jazdení, sedení na koni. Pocit byť nesený koňom je vstupným pohybovým impulzom, ktoré dieťa pravidelne dostáva od koňa, ale nie v stále rovnakej forme. Kôň nejde stále rovnakým tempom, môže ísť rýchlejšie alebo pomalšie. Môže sa rozhodnúť a zmeniť trasu. Jazdec sa musí ustavične prispôsobovať rôznej rýchlosti, či smeru alebo naopak zasiahnuť a riadiť koňa podľa svojho želania. Samozrejme platí to aj vtedy, keď koňa vedieme my a nie samotný jazdec (potom vedome meníme trasu, tempo my).

Emocionálny aspekt vyplýva zo vzťahu s koňom. Chybné alebo narušené vzťahy v detstve sa prejavia v neúprimnom zaobchádzaní s koňom.

Sociálny aspekt hovorí o skupine, ktorú tvoria dieťa, kôň a dospelý. Kôň ako nový partner (často v protiklade k rodičom, učiteľovi, spolužiakovi…), rýchlejšie akceptuje, a je od dieťaťa akceptovaným (dieťa si skôr zvykne na jeho správanie). Všetko prebieha s pomocou terapeuta, ktorý vhodne zasahuje, prípadne nezasahuje a vysvetľuje.

Radi by sme sa pozastavili pri špecifickej vzťahovej dynamike ktorá vzniká v trojuholníku klient – kôň – terapeut. Na rozdiel od pedagogického (iného terapeutického) procesu ktorého sa účastní dieťa a pedagóg (logopéd, psychológ…) je v PPJ prítomný ešte kôň, čo má za následok vznik odlišnej dynamiky. Vychádza z koňa a jeho vlastných potrieb a vzniká v trojuholníku z toho, že si dieťa môže vytvoriť vlastný vzťah ku koňovi. Podľa miesta kde je vo vývoji dieťa, je nutná rôzna miera sprevádzania pedagógom. Vzťah všetkých troch zúčastnených má veľký vplyv na skúsenosti, ktoré dieťa počas PPJ získa. Tieto vzťahy nie sú nikdy statické. Napr. ak sa jedná o dieťa ktoré má ešte strach z koňa, musí byť sprevádzané v tesnej blízkosti pedagóga, ten robí „sprostredkovateľa až akýsi štít“ pre dieťa pred koňom. Naopak dieťa ktoré má problémy s kontaktom s ľuďmi, nájde ľahšie cestu ku koňovi a v trojuholníku to zase vyzerá ináč. Vzťahy v ňom sa priebežne menia.

Aké sú konkrétne účinky PPJ na osoby s diagnózou tuberóznej sklerózy?

Vychádzame z toho, čo táto diagnóza so sebou prináša. Je spojená s epilepsiou, autizmom, pridruženými poruchami senzomotoriky, správania, s mentálnym i telesným postihnutím …. (pozn. pred začiatkom hipoterapie je nutné stanovisko odborného lekára kvôli možným kontraindikáciám, napr. v prípade dekompenzovanej epilepsie).

Podľa konkrétneho problému stanovujeme plán PPJ, ktorý je u každého klienta individuálny! Pôsobenie je komplexné a tímové v spolupráci s rodičmi a odborníkmi, ktorých klient navštevuje. Uvádzame niekoľko príkladov.

Autizmus a (nielen ) s ním súvisiace problémy

Stimulácia reči (verbálnej a neverbálnej komunikácie) v PPJ:

Podľa výskumov prebieha zlepšenie reči oveľa rýchlejšie pri hipoterapii ako v ambulancii u logopéda (Millerova metóda). Začíname jednoslabičnými, potom 2, 3 slabičnými slovami, prejdeme k jednoduchým vetám. Pracujeme s konkrétnym predmetom, kartičkou, reálnym objektom. Terapeut dodržuje zakaždým rovnaký postup – ukáže kartičku, povie slovo, robí to ako rutinu (použije techniku oneskorenej nominácie, v ktorej po ukázaní kartičky, zostane ticho, postupne predlžuje uplynulý čas medzi signalizáciou a verbalizáciou, aby dal šancu dieťaťu povedať ukázané slovo). Pred začiatkom sa snaží nadviazať očný kontakt. (pozn. dodržiavanie rituálov je dôležité nielen pri klientoch s autizmom).

Neverbálna komunikácia prebieha spontánne medzi klientom a koňom. Je prirodzená, pohyb a vyjadrenie telom sú prvým a najdôležitejším prostriedkom ľudskej komunikácie. Bolesť, zlosť, konflikt, šťastie sa ukáže v kvalite pohybu. Kôň vie „čítať“ klienta, robí nám zrkadlo, ukazuje jeho potreby. Neverbálny klient takisto ľahšie komunikuje neverbálne so zvieraťom ako s nami (oveľa viac verbálne zameranými osobami). Preto aj dosahujeme zjavný pokrok klienta pri využití neverbálnej komunikácie. Zapojíme gestá, posunky, komunikáciu pohybom.

Problémom autizmu je aj obmedzená schopnosť, neschopnosť pochopiť svoje telo čo hovorí , (vzťah k svojmu vlastnému telu, okoliu je poškodený, neznámy). Pri PPJ dochádza k zlepšeniu sebavnímania, redukcii stereotypného správania, podpore sociálneho správania, redukcii negativizmu.

Pri komunikácii s koňom môžu ostať klienti neverbálni, dohodnú sa s ním, čo im prináša pocit úspechu (pochopenia). Koň s nimi komunikuje bez slov prostredníctvom pocitu, pohybu, pachu, veľkosti, tepla, erdžania (sú to infraverbálne odkazy ktoré autistická osoba nahráva). Je to reálna skutočná komunikácia, žiadna nepochopiteľná abstrakcia.

Výzvou u autistických detí je budovanie vzťahov: kôň otvára prirodzené dvere k budovaniu vzťahov, môže naplniť individuálne potreby. Zvieratá pomáhajú svojou otvorenosťou a čestnosťou k nadviazaniu kontaktu. Terapeut ako konštantná osoba sa stáva mediátorom potencionálnej stability, sprostredkováva pravdivé intervencie, vysvetľuje verbálne čo sa deje, slovne komentuje dej a dojmy.

Veľkou odmenou a motiváciou k činnosti je určitá poloha na koni, klus, taktilná stimulácia.

Motorické problémy, telesné postihnutie

Dochádza k zlepšeniu svalového tonusu, rovnováhy, koordinácie pohybov, korekcii nesprávneho držania tela, prehĺbeniu dýchania (zvyšuje sa vitálna kapacita pľúc), zníženiu napätia v svaloch … čo tiež prispieva k psychickej a emocionálnej pohode klienta.

Klient vykonáva na koni a s koňom rôzne voltížne cviky, psychomotorické úlohy, pracuje v stoji, kroku, kluse, cvale.

Neschopnosť koncentrácie, sústredenia

Kôň prirodzene navodzuje koncetráciu („prepína klienta do reálneho sveta“), čo terapeut využije (v momente keď je klient sústredený, zadá mu úlohu, povie pokyn atď.) a podporí to aj striedaním napätia a uvoľnenia, zmenou tempa koňa, prechodom do stoja.

Veríme, že na základe týchto niekoľkých príkladov sa nám podarilo aspoň čiastočne osvetliť pôsobenie hipoterapie ako komplexnej metódy rozvoja osobnosti.

Použitá literatúra

XIII. International Congress of Therapeutic Riding Munster 12. -15. August 2009 „Horses for Body, Mind and Soul“

KŇAZOVICKÁ, L.: Model alternatívnej integrovanej predškolskej triedy v teórii aj praxi. Dizertačná práca. Katedra špeciálnej pedagogiky Masarykovej univerzity 2007

TÍLEŠOVÁ, S. a kol.:Hipoterapia, Pedagogicko – psychologické jazdenie. ŠEVT 2009

Poznámka

Uverejnené so súhlasom autora PaeDr. Lenka Kňazovická, špeciálny pedagóg