Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie človeka ako psychickú, fyzickú a sociálnu pohodu, preto by sme mohli povedať, že pri canisterapii sa využíva špeciálne vycvičený pes na navodenie psychickej, fyzickej a sociálnej pohody človeka.

Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, kedy iné spôsoby liečby zlyhávajú alebo ich nemožno použiť. Napríklad pri nadväzovaní kontaktu s ťažko komunikujúcimi pacientmi a pri práci s:

  • emocionálne poškodenými a citovo deprimovanými deťmi
  • autistickými deťmi
  • ľuďmi s mentálnym postihnutím
  • ľuďmi zmyslovo postihnutými
  • u niektorých psychiatrických diagnóz (úzkosť, depresia, fóbia)
  • v logopedickej a rehabilitačnej praxi (hlavne ako motivačný prvok)
  • ako socioterapia a psychoterapia telesne postihnutých či inak handicapovaných
  • pri výskyte apatie, bezmocnosti, chronicky chorých a zdravotne postihnutých
  • u chorých detí (hlavne dlhodobo-neurologicky, onkologicky, úrazy, pri zlej adaptácií na pobyt v nemocnici)
  • ako súčasť komplexnej terapie v geriatrii (demencia, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, depresie, strata dôvodu žiť.

Poznáme dva druhy canisterapie, a to tzv:

  • živelnú, pri ktorej ide o klasické držanie psa v domácnosti. To pomáha ľuďom pri odreagovaní napätia, znížení a uvoľnení stresu, zabraňuje pocitom osamelosti, deti učí zodpovednosti a starostlivosti, pomáha pri získaní radosti zo života, núti ľudí k povinným prechádzkam a pod
  • riadenú, kedy odborník pacientovi buď zaobstará vhodného psa a do vzťahu pacienta a psa určitú dobu vstupuje, alebo používa vlastného vycvičeného psa pri návštevách pacientov.

Riadenú canisterapiu môžeme rozdeliť na dva druhy:

  • AAA(Animal Assisted Activities) poskytuje príležitosť pre motivačný, výchovný, odpočinkový alebo terapeutický prospech, zameraný na zvýšenie kvality života klienta.
  • AAT(Animal Assisted Therapy) je cielená intervencia, pri ktorej je zviera neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu.

Hlavný rozdiel medzi oboma skupinami je, že zatiaľ čo výsledky AAA možno vyjadriť len v pojmoch radosti, spokojnosti a šťastia, výsledky AAT sú objektívne pozorovateľné a merateľné.

Aký musí byť terapeutický pes?

Musí byť vyrovnaný, spoločenský, trpezlivý a ovládateľný. Musí uniesť veľkú psychickú záťaž- náhle pohyby, nečakané dotyky a objatia, nekonečné škrabkanie, hladenie, česanie, vláčenie za vodítko,znášat necakane zvuky,hluk,nereagovat na nepriemne pachy /napr.memocnicna dezifenkcia/

Pes nikdy nepracuje sám. Majiteľ a pes vždy tvoria tím. Kľudná a vyrovnaná povaha majiteľa je teda podmienkou úspešného terapeutického tímu.

Aké plemená môžu byť terapeutmi?

Psi všetkých plemien aj ich kríženci, psi malí, strední, veľkí, chlpatí,  hladkosrstí, alebo bezsrstí… Nezáleží kto je, z akého chovu, koľko má titulov, ale dôležitá je jeho chuť pomáhať ľudom, jeho povaha…Taktiež rovnako dobrym canisterapeutom môže bzt psik odobranz este ako šteňa z vrhu ako aj psík adptovaný z útulku.

Môžu sa na canisterapiu využívať aj „nebezpečné psy“?

V Slovenskej asociácii psích terapeutov pôsobia ako canisteraperauti psi rôznych plemien,malé aj velke a vsetko záleží len na správnnej výchove a vedení psa,preto mame mezii nasimi canisterapeutmi aj tzv.”nebezbečné” plemena  alebo ich krížencov /napr.kríženca stafforda / ,ktori su často lepšími liečitelmi ako ostatné rasy psov.

ASTUS, o.z. nadviazal komunikáciu so Slovenskou asociáciou psích terapeutov v Bratislave, v súčasnosti hľadáme vyhovujúce priestory pre spustenie terapie tohto druhu, na základe zvýšeného záujmu začíname v bratislavskom kraji v priebehu apríla 2013, vítaný je každý, neváhajte nás kontaktovať! Bližšie informácie o mieste a čase Vám prinesieme ihneď, ako budú tieto detaily známe.

Viac informácií nájdete na stránkach Slovenskej asociácie psích terapeutov tu: http://canisterapia.webnode.sk/