Priekopníkom v používaní karnozínu u autistov je Dr. Michael Chez (detský neurológ z Chicaga). Vedecká práca tímu Dr. Cheza zameraná na využitie karnozínu pri starostlivosti o deti s poruchami autistického spektra (PAS) bola publikovaná v roku 2002. Štúdie sa zúčastnilo spolu 31 detí s PAS vo veku 3 až 12,5 rokov. Deti boli rozdelené do dvoch skupín, pričom jedna skupina dostávala  po dobu osem týždňov karnozín v dávke 800 mg denne a druhej skupine sa podávalo po rovnako dlhú dobu placebo. Išlo o tzv. dvojnásobne slepú štúdiu, kedy ani experimentátor ani účastník do konca sledovania nevedia, ktorej osobe sa podáva aká látka.

Na začiatku deti absolvovali sériu testov na zmeranie ich aktuálnej úrovne schopností a miery postihnutia, zahŕňajúc Gilliam Autism Rating Scale (GARS), Childhood Autism Rating Scale (CARS), Expressive and Receptive One-Word Picture Vocabulary tests (E/ROWPVT) a Clinical Global Impression of Change (CGI). Ide o súbory testov, ktoré sa bežne využívajú v klinickej praxi, napríklad  CARS alebo CGI sú často používané odborníkmi aj u nás na  Slovensku. Prejavy detí každé dva týždne hodnotili rodičia odpovedaním na otázky v škále CGI, zvyšné odborné testy sa zopakovali na konci experimentu. Výsledky ukázali, že deti, ktorým sa podávalo placebo, nevykázali štatisticky významné zmeny vo svojich prejavoch. U detí, ktoré užívali karnozín, sa prejavilo zlepšenie v oblasti socializácie, správania, komunikácie a porozumenia reči.

V závere štúdie sa uvádza, že karnozín pozitívne ovplyvnil porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu, uvedomovanie si okolia, plánovanie jemnej motoriky. Zlepšenie bolo pozorované v období 1-8 týždňov od začiatku podávania. Výsledky u detí, ktoré sa štúdie s karnozínom zúčastnili, vykazovali štatisticky významné zlepšenie v škále posudzujúcej správanie o 18%, komunikácie o 16% a sociálnej interakcie o 27 %. V priebehu štúdie sa nezaznamenali žiadne nežiadúce účinky karnozínu.

Dr. Chez a jeho kolegovia uviedli, že zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus pôsobenia karnozínu a potrebné sú ďalšie štúdie, ktoré by odhalili účinky karnozínu na biochémiu mozgu. Napriek tomu sa karnozín javí ako účinný potravinový doplnok, ktorý môže u detí s PAS zlepšovať fungovanie neurónov a pôsobí pravdepodobne aj protizáchvatovo. Dr. Chez sa domnieval, že L-karnozín stimuluje prednú oblasť mozgu, ktorý tak poskytuje zvýšenú aktivitu, čo vedie k celkovému zlepšeniu na úrovni fungovania mozgu, nakoľko dochádza k lepšiemu spolupôsobeniu medzi mozgom a nervovými prenášačmi, ktoré pôsobia v hlbokých častiach mozgu. Stále viac a viac výskumov ukazuje, že čelné a temporálne laloky v mozgu riadia emócie, epileptické aktivity, poznávacie aktivity, expresivitu reči a abstraktné myslenie. Autonómny nervový systém je súčasťou podkôrových centier centrálnej nervovej sústavy, z ktorých má každé svoju funkciu a ktorých harmonická súhra je dôležitá pre sociálne schopnosti, vciťovanie sa, emócie a pod. Pri autizme je vývin a zrenie podkôrových centier narušené. Tým pádom sú narušené i adaptačné mechanizmy pomáhajúce zvládať stres. Ako súvisí stres s autizmom, resp. autizmus so stresom?

Diagnostická metóda nazývaná analýza variability srdcového rytmu, ktorú vo svojej praxi využíva okrem iných lekárov aj MUDr. Kučera, nám dáva konkrétnejší obraz o tom, v akom každodennom strese žijú deti s autizmom. Ako uvádza MUDr. Kučera na svojej internetovej stránke, „metóda analýzy variability srdcového rytmu je metódou na zistenie stavu autonómneho nervového systému, jeho súčastí aj úrovní kontroly a regulácie, rezerv, výkonnosti a efektivity. Toto zistenie vlastne odráža stav organizmu – ako je organizmus riadený, taký je jeho stav.“ (www.drkucera.eu, 19.02.2012). Jedným z parametrov pri tejto analýze je výpočet tzv. stresového indexu, ktorého fyziologické hodnoty sa pohybujú v rozpätí 50 až 70 jednotiek u detí, a do 150 jednotiek u dospelých. U detí s autizmom sú zistené hodnoty stresového indexu zväčša 700 až 800 jednotiek alebo i viac, čo je hodnota, ktorej u dospelého človeka zodpovedá stav extrémnej vyčerpanosti zo stresu. Môžeme predpokladať, že z dôvodu nízkych adaptačných schopností deti s autizmom prežívajú čosi ako neustály stres. Preto unikajú do svojho vlastného, vnútorného sveta, a kompenzujú ju rôznymi stereotypmi a rituálmi, ktoré predstavujú ich istotu.

Pri metóde analýzy variability srdcovej frekvencie nejde iba o určenie hladiny stresu, toto meranie slúži predovšetkým ako základ pre posúdenie  „možnosti ovplyvnenia autonómneho nervového systému, jeho výkonnosti a efektivity cieleným užívaním komplexu potravinových doplnkov, schopných optimalizovať tento systém. U už rozvinutých ochorení je možné dosiahnuť skvalitnenie života, zníženie výskytu prípadných vedľajších účinkov liekov a posilnenie ich efektivity.“ (www.drkucera.eu, 19.02.2012)

Analýza variability srdcovej frekvencie slúži objektívnej kontrole a porovnaniu stavu na začiatku podávania karnozínu a po niekoľkých mesiacoch. Pri prvom meraní je stresový index u väčšiny detí veľmi vysoký, v priebehu podávania karnozínu klesá, pričom prvé výsledky sa spravidla objavujú po troch mesiacoch, kedy sa aj vykoná opakované meranie. Nástup účinku karnozínu je samozrejme individuálny, u niekoho sa tak udeje veľmi rýchlo, u iného je to otázka jedného, dokonca i dvoch rokov. Takisto je to aj s dávkovaním a dobou užívania karnozínu, niekedy je pre zachovanie pozitívneho účinku potrebné celoživotné užívanie.

Poznanie, že deti s autizmom sa môžu správať „nevhodne“ nie z trucovitosti a vzdoru, ale zo strachu z okolitého sveta, ktorému nerozumejú, má pre nás veľkú hodnotu. No je na nás, aby sme toto poznanie dokázali zúročiť vo výchove tým správnym spôsobom.

Karnozín je látka nachádzajúca sa prirodzene v našom organizme. Zároveň ho možno prijať zo stravy, pričom jeho hlavným vonkajším zdrojom je mäso. Ako uvádza MUDr. Kučera, vstrebateľnosť karnozínu zo stravy je 30 až 70%, čo závisí od obsahu ďalších aminokyselín v jedle. Pri podaní čistého karnozínu sa však do organizmu dokáže vstrebať až 70%, pričom sa tak deje v hornej časti tenkého čreva a odtiaľ sa karnozín distribuuje krvou priamo do svalov, srdca, mozgu a niektorých ďalších orgánov.

Na slovenskom trhu dostupný produkt, na výrobe ktorého sa svojimi dlhoročnými skúsenosťami podieľal aj MUDr. Kučera, má názov Karnozín EXTRA. Jeho dávkovanie je individuálne, odporúčaná dávka pri autizme predstavuje 125-1000 mg denne vo forme kapsule alebo vo vode či jedle rozpustného prášku.

Pre svoje účinky je karnozín predmetom záujmu špičkových vedcov po celom svete, v Rusku je známy dlhé desaťročia a čoraz väčšiu pozornosť mu venuje aj západný svet. V súčasnosti je v databáze MEDLINE publikovaných viac ako 1700 štúdií o karnozíne, týkajúcich sa rôznych oblastí medicíny.

Na súčasnej úrovni vedeckého poznania autizmus ponímame ako celoživotné neurovývinové ochorenie a doteraz nedokážeme účinne odstrániť jeho jadrové príznaky. To však neznamená že sme pri ovplyvnení autizmu úplne bezmocní a ako ukazujú niektoré práce, ako napr. vyššie uvedená štúdia Dr.Cheza, existujú možnosti, ako deťom a dospelým s poruchami autistického spektra pomôcť. Veríme, že racionálne ponímané a vedecky podložené podávanie niektorých výživových doplnkov ako je karnozín môže byť dôležitým prínosom, predovšetkým v spojení s adekvátnymi pedagogickým či terapeutickým vedením detí či dospelých s poruchami autistického spektra.

Štúdia Dr. Cheza vytvorená s tímom svojich odborníkov v americkom štáte Illinois je priamym dôkazom. Dôrazné zameranie sa na využitie karnozínu u detí s diagnózou porúch autistického spektra prinieslo prevratné dôkazy. Pomocou výskumu Dr. Cheza sa dospelo k výsledku, ako dôležité je užívanie tohto potravinového doplnku pre autistov.

ŠTÚDIA  Dr. CHEZA

Prelomovým medzníkom vo výskume karnozínu a jeho potenciálnych účinkov vo vzťahu k autizmu bola štúdia z roku 2002, v ktorej sa Dr. Michael G. Chez so svojím tímom v americkom štáte Illinois zameral na využitie karnozínu pri starostlivosti o deti s diagnózou porúch autistického spektra (PAS). Štúdie sa zúčastnilo spolu 31 detí vo veku 3 až 12,5 rokov s PAS. Deti boli rozdelené do dvoch skupín, pričom jedna skupina dostávala karnozín a druhej skupine sa podávalo placebo. Išlo o tzv. dvojnásobne slepý test, kedy ani experimentátor ani účastník nevedia, ktorej osobe sa podáva aká látka. Test trval osem týždňov, v priebehu ktorých sa deťom z prvej skupiny podávalo 400 mg karnozínu dva krát denne. Na začiatku absolvovali deti sériu testov na zmeranie ich aktuálnej úrovne schopností a miery postihnutia, zahŕňajúc Gilliam Autism Rating Scale GARS, Childhood Autism Rating Scale CARS, Expressive and Receptive One-Word Picture Vocabulary tests E/ROWPVT a Clinical Global Impression of Change CGI. Ide o súbory testov, ktoré sa bežne využívajú v praxi, napríklad CARS – škála detského autistického správania je známa a zaužívaná i na Slovensku. Prejavy detí každé dva týždne prehodnocovali rodičia (na škále CGI), zvyšné testy sa zopakovali na konci experimentu. Výsledky ukázali, že deti, ktorým sa podávalo placebo, nevykázali štatisticky významné zmeny vo svojich prejavoch. U deti, ktoré užívali karnozín, sa prejavilo zlepšenie v oblasti socializácie, správania, komunikácie a porozumenia reči. V štúdii sa uvádza, že karnozín pozitívne ovplyvnil porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu, uvedomovanie si okolia, plánovanie jemnej motoriky. V priebehu štúdie sa nezaznamenali žiadne vedľajšie účinky karnozínu.

Viac informácií sa dočítate na www.carnomed.sk

www.karnozin-extra.sk